Som tu stále

Znovu píšem. Ale len dneska. Lebo idú Vianoce a do 16:30 hod. mám čas.
Pravá, nefalšovaná pravda. Cítim sa skoro ako Krajniak pri písaní jeho krížovej výpravy. Ale ja nemám ochranku :-( .

Na pozadí vážnej geopolitickej situácie, práve odohrávajúcej sa vo svete, tu mám otvorený časopis. Tí, čo ma poznajú trošku lepšie vedia, kde momentálne sedím. Tým, čo ma nepoznajú, môžem kľudne napísať, že nesedím na hajzli. Takže ak ste si si myslel, že predsa len ešte dneska niekto robí podobné veci ako vy na wc, tak vaša alebo tvoja posledná nádej práve zhasla.

Tí, čo sa o mňa trošku zaujímajú minimálne na fejsbučiku, videli v mojom okolí zajaca. Leuška moja nie je, ona len prišla, ocikala mi v noci obliečky na posteli a zas išla. Ale ešte príde, dám jej druhú šancu.

V rámci utužovania medzinárodných vzťahov som sa rozhodol s mojou slovenskou frajerkou, ktorá študuje v Česku, sviatkovať v Maďarsku. Človek musí v živote prinášať obety, ja možno obetujem nejakého maďara, keď sa bude v mojej blízkosti správať nemiestne, hrubo, xenofóbne, rasisticky urážlivo. Alebo keď bude rozprávať dlhšie ako 2 sekundy.

Keďže vlastne ani nemám o čom písať, tak to zakončím tým, že včera poobede som si holil tvár. Od vtedy, až do samého konca dňa, som popri mnohých iných zaujímavých činnostiach mnou vykonávaných v posteli rozmýšlal, ako dobre som sa oholil, keď ma ta tvár vôbec neškriabe a to som si ani nedal balzám po holení. Boli to naozaj intenzívne myšlienky, ktoré sa stále vracali a v podstate ma dosť uspokojovali. Pre lepšie predstavu: Neškrabe ma to. Za pol hodiny: Fakt ma to neškrabe, celkom v pohode. Za hodinu: Neškrabe to a ani balzám som si nedal. Za hodinu a pol: Celkom sranda ty kokos. Atď. Na samom konci dňa pri pohľade do zrkadla som na moje prekvapenie zistil, že som si tvár neoholil. Ale za to som si oholil pazuchy.
Asi znamenie zhora, neviem.

P.S. Keď raz emigrujem na Waikiki alebo niekde kde ma nechytia a nedeportujú naspäť pred súd, napíšem pamätihodnosti z mojich 2 posledných prežitých rokov. Garantujem, že pri čítaní sa budete tak smiať, že po prečítaní sa smiať už nebudete :D . Teda ak v rámci čítania medzi riadkami správe usúdite, že to bolo aj za vaše peniaze :D .
P.S. 2. Pod pazuchami som sa holil 4 dni dozadu od inkriminovanej situácie.

LIONEL MESZI

Tento kratucky prispevok som sa rozhodol venovat super futbalistovi, z ktoreho su vsetci tak neskutocne pokakani, az z toho svrbí ritka aj mna..

Šírava (day two - pokračovanie)

Ráno na druhý deň ( moje ráno o 12) bolo na moje prekvapenie celkom v pohode, až som mal pocit, akoby som nevypil nejaký ten liter alkoholu. Keďže moji spolužiaci sú velkí geografi a turisti a nestačilo im, že sú nejakých tých 400 m od šíravy, naplánovali skvelý výlet na Vinne. Peťo že vraj pozná cestu, tak ideme.. Tak sme aj išli. Malý zádrhel bol v tom, že Peťo tú cestu nepoznal až tak dobre, ako si myslel, resp. poznal ju asi takym štýlom ako ja poznam cestu do Sabinova. Po tom, ako nás navigovali „domáci“ na jednu z ciest, Peťo už zrazu vedel, že toto je tá správna cesta. Tak sme šlapali stále do kopca, až nás zastavila milá tetuška, že kam ideme. Samozrejme, že sme šli zle, tak sme sa museli vrátit. Ešteže sme mali takého super znalca Širavy so sebou, ktorý nás viedol. Tak sa podľa 20 minutovej prechadzky (podľa Peťa) stala túra do kopca cez les, ktorá trvala nejakú tú hodinku, možno aj dve...Po dosiahnutí vytúženého cieľa som si ja osobne ľahol na breh a mal na lehátku. Padlo ešte nejaké to pivko, zopár pohľadov na slečny a šlo sa naspäť, pretože hot night nás ešte len mala čakať.
A hot night to veru naozaj bola. Keď už Maroš zopakoval asi 156283 x, že ide dnes na striptíz a lesbo show, tak sme sa naozaj zdvihli a šli sme.. V podstate nasledovalo repete z predchádzajúcej noci, všade kolo nás milion modeliek, až mi bolo zas do plaču. Ten spomínaný striptíz a lesbo show ženy za veľa nestáli, také vyťahané chandže nemajú ani slečny v zakázaných filmoch v tv. Medzi tými všetkými striptízmi ( Maroš ich okomentoval, že jedna z dievčat mala 12, potom sa opravil že 15,, a pánsky striptíz mohol ísť kľudne robiť aj on, mimochodom tí chlapci co to tam robili vyzerali obaja ako rambovia, ale šak nevadí, maroš má tiež kvalitne vypracované bruško :D ) sme stretli ešte celkom zaujímavého cca. 16 ročného chlapca, ktorý došiel za nami sockami, čo sme tam boli vyvalení dakde na obrubníku vonku pred klubom, so slovami : čaute chalani, nemate nejakú trávu, ja som mal 3 gramy, ale dal som ich ocovi a ten ich stratil.. Akože s Peťom sme nechápali, že čo ten chlapec vraví, že tato mu stratil trávu, Maroš ten nechápal ani kde je, ale keď zrazu mladý zakričal, že aha tam je moj oco ( ten v tom momente ocikaval tujky ), už nám začalo svitať pomaly, ako môže oco so synom spolu fajčit trávku. Samozrejme, mladý doviedol oca predstavit, ten nenechal nič dlžný svojmu vzhľadu (potetovaný všade, ešte aj na vyholenej hlave ) a milo nás pozdravil slovami ako skur.ení zdochliaci atd. Za chvíľku došla aj stará mama a to vám poviem Martinka z Turca môže ísť rovno dopč, táto to tam vonku roztočila iným štýlom. Mladý ju chcel trošku ukľudniť slovami že : SADNI ! .. ona na to a čo som ja nejaky pes ?? ani suka nie som ! :D .. Opäť takou pomyselnou čerešničkou na torte bola mladka, starkej dcéra a frajerka nášho potetovaného tatu. Tá vyšla z klubu s nejakým napichaným chlapcom, čo si myslel, že bude fajná trtkačka, ale teta hneď jak zbadala svojho milovaného frajera, sa na ňho vrhla a spolu sa prekotili cez lavičku do tých okrasných tujek, z ktorých jedna to neprežila.. A tak celkom sme sa dobre pobavili na týchto indivíduách. Mne osobne sa ešte pačil aj tato s napichanými piatimi cigaretmi v hube, vyzeralo to dosť štýlovo :D ..
Pochod naspäť na chatu priniesol len dve zaujímavé situácie. Prvou z nich bol ležiaci „Miro“ pred bránou nejakého domu. Keď som na ňho zasvietil, naštastie sa ukázalo, že to Miro nie je, tak som ho aspoň pekne odfotil a šlo sa dalej. O chvíľku sme zas narazili na nejaký zamilovaný párik a Maroš s Paľom zas raz pokazili (ale verím že len na chvíľku) nejakému chlapcovi radosť, keď s nimi potrebovali dačo súrne prediskutovať..
Na chate už bolo tichunko, ale samozrejme len dovtedy, dokedy nedošiel Maroš a nezapol na celú Šíravu na plné gule hudbu. Unavení chlapci, čo s nami neboli na hot night boli veľmi spokojní a povedali Marošovi, aký je dobrý chlapec. Ten na znak priateľstva hudbu stíšil, už hrala len na taký kilometer kolo chaty.. Aaale tak nejak sme si ľahli, maroš dakde vonku na stoličke zaspal a bolo nám všetkým dobre...
Tretí deň už bol len umieračik, zbalenie sa, cesta domov a roniace slzy za malým kúskom raja na zemi.

P.S. Moje roz.ebané momentálne mokvajúce koleno som v príbehu nespomenul, pretože neviem, kde v tom slede udalostí by som ho mal zaradiť (nevedno prečo :D ). Viem len, že sme s Mirom leteli voľným pádom a bolo to super.
Celkové zhodnotenie chaty jednoznačne na jednotku s hviezdičkou, moj absolvovaný prvý ročník GTK stál naozaj za to a preto chlapci veľká vďaka za všetko, CMUK

Šírava (day one)

Leto v znamení hesla : Leto 2011 mienim sa mať dobre, zatiaľ šlape nad očakávania. Ďalšia po piči chata za mnou, ale táto bola riadne kvalitná.. Prvý raz som mal zavítať na východnú Európu dlhšie ako len na 2-3 hoďky. Tomuto vyletu na 3 dlhé dni predchadzala svedomitá príprava /klasicky/, čiže zbalenie si ponožiek, zopar okakanych boxeriek o 2 ráno v den odchodu, 4 hodinovy spanok, skoré ranné prebúdzanie s úsmevom na tvári a v žiline este narýchlo kúpena flaška 40 % malinovky.. Ale tak poznám sa, poznáte ma aj vy, takto to bolo vždy a tak to aj vždy bude ..
Aby sme prešli k hlavnemu bodu programu, cesta vo vlaku sa naozaj vydarila, sedmička nikolka padla a chlapci v košiciach vystúpili takí veselí a rozradostnení, že Palo hned ako spolahlivý vodca preskákal všetky kolajnice a Miro s Romanom pekne za ním aby sa náhodou nestratili.. To že presne tam, kde vyšli na perón, už čakali usmiatí pani policajti s vytiahnutými bločkami, je hádam všetkým jasne :D Nevadí, že Peto kričal : „Mirooo nechoood“, mával rukami ako na prvého mája.To zjavne nezabralo, veď predsa Palo sa rozbehol tak sa rozbehneme aj my.. Samozrejme ja prvé, čo som zbadal, keď som vystúpil z vlaku bolo, ako sa už pomaly chlapci blížili podporiť finančne náš policajný zbor, tak som sa s krogim na tom náležite trošku smial, ale mám taký pocit, že on by tam utekal tiež za nimi, kebyže mu nepoviem :D Mojmu vystúpeniu z vagóna predchádzalo ešte ubezpecenie od chalanov, že mi všetko zatial zobrali, kým som sa bol vycikať. Nedalo mi to, tak som pre istotu este nazrel do kupečka a prve co som zbadal, bol moj vankúšik v strede na dlážke, ale hlavne že mi všetko zobrali..
Cesta do Michaloviec prebiehala v podobnom duchu, všetci sme boli triezvi, dôkazom toho je aj jedna momentka, na ktorej sú zachytení chalani ako ležia naskladaní na sebe.. Zopár veci sme este pokúpili, Peto skoro chytnul na face od nejakého kulturistu, ktorému sa nepáčilo, že mu stojí pred obchodom, a pomaly sme sa presunuli busom na moju ľúbeznú šíravu. Myslím si, že čo sme robili až do večera, je každému jasné.. Na večer došla aj ženská spoločnosť ... (dokončenie vety ktora tu bola možno najdete v inom filme lebo plačko sa rozplakal...) Keďže sme boli ešte stále všetci triezvi, tak sme sa vybrali do spoločnosti na pivo. Do takzvanej uličky smrti. Neviem síce doteraz, prečo sa to volá ulička smrti, ale tolko pekných žien čo tam bolo, som na jednom mieste ešte v zivote nevidel.. Tam majú podľa mna škarede ženy asi zákaz chodiť alebo čo, inak si to neviem vysvetlit :D A to ze som mal v sebe 20 promile, nezohravalo v tomto prípade žiadnu rolu..Aaale tak sme trošku ešte popili, daktorí pospali na stole, zahrali nam cigani a mohli sme spokojne isť naspät na chatu.. Po ceste som ešte zobral asi všetky jarky plné blata a vody /a bohvie ešte čo všetko tam plávalo/, ale nevadí, hlavne že sme našli chatu, aj ked Palo este dobrých 10 minút kričal dakde z diaľky, zatiaľ čo my sme boli už na chate, že sa máme vrátiť, že ideme zle.. V tom čase už traja chlapci sladko na chate spinkali a babám sa už naša spoločnosť asi evidentne začala zunovať, takže sa nadránom zobrali domov. Naozaj krásny klinec nielen večera, ale aj celého dna, takú pomyselnú čerešničku na torte, dal Palo, ktorý ešte pozdravil baby pred ochodom slovami : chodte do piceeeee ( na čo este nereagovali ), ale keď zrejme Marošovej segre vynadal že, je piča skurvena, tak to už bolo na ne moc :D a nielen na ne, ale aj na mňa s romanom. Tak ako mňa v tom momente dusilo od smiechu, ma už dávno nie.. Tak baby ešte aj nám dvom povedali, naštastie miernou formou, čo si o nás myslia a odišli. Maroš nadrbaný nechápal čo sa deje, ani ze jeho segra odchádza, ani že sa Palo tak s nou pekne rozlúčil, ani nič :D Ale naozaj pekný koniec večera, mohlo sa isť spokojne spinkať. Medzitým sme este Pala uložili na 3 x do postele (kedze vzdy vyliezol von nejako po stvornožky resp odrazom od stien) a rovnako tak Maroša, ktorého som našiel za chatou vyvaleného na tráve.. Prvý deň skončil, druhý nás však ešte len čakal..

MDŽ

Pri príležitosti medzinárodneho dna žien by som chcel popriat všetkým ženám nasledovné : ... .

Pomoc...

Píše sa neviem koľkaty februar, sú pomaly 2 hodiny ráno, ležim na izbe pod perinou a rozjímam.. Naozaj kvalitka večer, taketo emu som už dlho nebol, keď si tu púšťam janka ledeckeho a lenku filipovu a čo je gól je to, že tie ich nesmrteľné zamilované songy sa mi páčia... Inač, skuškove pohoda, prežil som, aj ked som bol zahnaný do kúta a nútený ísť sa učiť prvy x v živote na skúšku domov a tak dobrovoľne znášať maminu klasiku, že nejem, zmenšujem sa, mizne mi mozgová kôra a podobné super veci, bez ktorých by deň na Kysuciach nebol dňom. Aby som ešte uviedol dôvod, že prečo som bol donúteny ísť domov.. Ten je jednoduchy a prozaicky ako vždy.. Smradľavý a chrápajúci spolubývajúci a moje krehké nervy, to proste cez skúškove nešlo k sebe.. Neviem či je to osud, alebo všetci ludia na svete smrdia a chrapu, ale už je to fakt trápne, že ja rok čo rok dostanem nejaké takéto indivíduum. Už dosť, že mam starého hundroša hatoša na izbe ešte aj toto :D ...
Ale o inom som chcel. Ked som tak tu rozjimal predtým, ako som sa rozhodol tento odpad tu vyprodukovať zo mna na „papier“ a bol som silné emu, tak som došiel na takú vec že som veeeeľmi smutný chlapec a nemám nikoho, s kým by som sa o seba mohol podeliť, aj ked by som veľmi chcel... Smutné, že hej ? :( Nedopraju mi tie sudičky, svine jedny.. Ale síce, ked to tak opäť rozjímem nad tymto tu, tak sa možem ešte vzdy podelit o seba s hatošom :D Momentalne by mal byt na tom psychicky dobre, 2 mesiace tu nebol, tak urcite je odo mna oddychnuty.. Uvidime, koľko to tu vydrži pri pohlade na mna, ako si sem tam bucham rukou po hlave ako opica a pri ďalších podobnych uvolnovaniach napätia z tažkých prežitých dní .. Aby som zas nepôsobil moc deprimujúco na vás, dam jednu perličku zo včerajška..a dokonca zo školy z prednášky. Veľmi sa mi ľúbilo, ked péééťo zakašlal a reakcia odvedla na to ROBITUSIIIIN : ))) .. Možno pre niekoho trápne, mňa to ale dosť pobavilo. Z maličkostí sa proste skladá svet..

P.S. hatošovi nevravte, lebo zase bude hundrať

Osoba, ktorú mám rád

Krásne vyznanie Radka pre maminku, ešte ked bol len piatak na zakladnej škole.. Podla dlhých rozvitých viet plnych lásky si môžete všimnúť, že už vtedy som bol veľmi naozaj velmi inteligentný a citlivy chlapec ako som samozrejme aj dnes :D ...Ponúkam Vám jednu zo svojich vrcholných slohových prác, koniec koncov, presvečte sa sami :D ...

Moja mama je pracovitá a dobrá. Má ma veľmi rada. I ja ju mám rád, ale asi nie tak veľmi ako ona mňa. Keď som bol chorý, presedela pri mne celú noc. Stará sa o nás všetkých a pritom chodí aj do práce. V práci musí dávať veľký pozor, lebo robí s peniazmi. Cez deň nakupuje, varí, perie a upratuje. Vo voľnom čase si rada prečíta knihu. Jej veľkou záľubou sú prechádzky po lese. Pri učení mi vždy poradí. Keď sa spolu hráme, je nám veselo. Mamička nás ľúbi všetkých dokopy. Je to tým, že je naozajstnou mamou. Mám ju veľmi rád.


No..a nebudte na seba pyšný po prečítaní takéhoto svojho výtvoru spred XY rokov, ešte zo svojich detských čias :)

Cestou necestou polem nepolem...

Zdravím zdravím ahoj ahoj bratm, namet na tento članocek som dostal v jednom kupečku v jednom z našich super rýchlikov s ešte supernejšimi menami ( klobuk dolu pred nazvom vlaku napr. Aspirin..neviem ale to slovo mi proste robí zlo a hned musím mysliet na skaredých bacilov). Ale ak si myslite, že tu teraz idem kritizovať stav našich vlakov tak ste na veľkom omyle.....Vy debili :D ...
No ale nič to, každý sa môže pomýliť, veď nemôžete byť všetci takí super jak ja.. Ale podme k tej téme.. Konkrétne by som Vam chcel povedať, čo ešte stále po 3 rokoch neustáleho cestovania medzi domom a intrakom dokáže naplniť moje srdce sladkým pokojom a karmou...a radosťou zo života... Samozrejme, kto ma trošku pozná, by si automaticky mohol myslieť, že sú to pekné ženy, čo ma držia pri živote v tých neľudských mukách, ktoré preživam pri cestovaní. Ale bohužial, keď ani po troch rokoch si ku mne neprisadla žena, čo by ma len tak napríklad milo oslovila že ahoj ty si pekný chlapec alebo ešte v lepšom prípade ahoj nechceš zaparkovať svoje fáro do mojej garáže, tak som usúdil, že toto večné čakanie a dúfanie neprinesie želané ovocie. Tak ale aby sme sa dostali k tej veci čo ma tak naplňa radosťou...No tipnite si teda čo by to asik mohlo byť................neviete ? ................. No predsa zvieratkaaaaaa meheheee...
Zvieratka nie ako cestujúci vo vlaku ale ako tie zvieratka čo tam behajú po vonku keď sedíte vo vlačiku a vidíte ich. Pre mna ako chlapca romantika je to samozrejme že samozrejmé že mám rad pohlad na tieto romanticke stvorenia.. Istotne ste ich už aj vy čo chodite vlakmi videli popri trati.. No možno vychodnari ne, lebo keď oni dojdu na územie ich výskytu, tak to už majú za sebou poldňovú cestu z východnej Európy tak majú právo byť unavení trošku a asik si možno teda nevšimnú. Ale keby náhodou chcel niekto vediet, najkrajšie sú naozaj zajačiky na poliach medzi Leopoldovom a BA... Tie keď vidím, jak vždy utekajú bo sa nalakali moji malinký vlaciku, tak som hned na tom s náladou o XY % lepšejsie... hehe a tu ritku aku majú peknú a veľké ušiská, hned by som ich za ne vyťahal :D... No ale nič to, ja si raz nejakého chytím a splní sa mi sen...A samozrejme, zajaciky sú neni jediné ktoré sa takto volne vyskytuju v nasej prírode...trošken severejšie pod kopcami na lúkach napr. medzi Puchovom a Zilinou chodia srnke pravidelne papať travičku a vždy v riadnych hejnach tak to je tiež pekný pohľad pre človeka.. A do tretice ake zvieratko som si ešte všimol dole na juhu na poliach bol bažant... Také pekné bažantiky si tam stoja vždy... Naozaj jak z tej etikety jedného nemenovaného najlepšieho slovenského pivka, úplne 100% zhoda.. Vlak nevlak, ten bažant si tam vždy stoji jak aj na tej etikete...Nuž čo, ten neni taky dosraný jak zajkovia bojkovia...
Dúfam, že aj vy ludia tu čítajúci mate take pekne cítenie ako ja a ked nemáte tak si berte zo mňa príklad, lebo život to neni len chlastat a trtkat a fetovat a take skarede veci...

Nuž..

Milý môj najmilší denniček, konecne po pätsto rokoch mám na teba čas. Myslím si, že dovod je celkom jasný a síce odkedy som sa zaregistroval na fejsbúku, tak kedy chodím srať a podobné veci vždy napíšem tam, na teba už nejako nezostáva miesto. Samozrejme za ten nejaký posledný čas sa stalo veľmi veľa vecí, napríklad všade sú samé povodne (zachvilku aj mňa doma vytopí jak tak kukam na ten potok, ktory pomaly pošle Dunaj tam ...), naši futbalovi chlapci mali prvý raz v živote štastie, v najlahšej skupine v dejinách (najmä vdaka situácii v polskom a ceskom futbale) im musel pomôcť minimálne taký futbalový boh ako cechom hokejový ( poprípade Kmotríkove dobré vzťahy s neskorumpovateľnými poliakmi), alebo aj napríklad, že som šťastne zbakalároval a môžem si pred svoje krásne meno písať tie dve trápne písmenka, kvôli ktorym som sa asi prvy raz v živote maximálne P-O-S-R-A-L . Naozaj to písanie bakalárky so začiatkom 2 týždne pred odovzdaním a následne magický týždeň prípravy na štátnice na mne zanechali hlbokú stopu. Stopu, z ktorej sa budem spamätávať ešte dosť dlho, len nevem či na to budem mať čas, lebo moje krivé ruky vždy niečo poserú, preto si nikdy nemožem odpočinúť tak ako by som si zaslúžil. Nedoprajú mi ani týždeň ležania v postelke, stále musím kajem tajem behať a to ma veľmi vysiluje, predsa len už mám svoje roky a na fyzickú námahu moje krehké telo nie je zvyknuté.
Ďaľšou vecou, ktorá sa zmenila od mojho posledného príspevku je aj vec, ktorá ma hlboko zasiahla do mojho srdiečka romantického. Černoškovia, susedia moji najmilší mi odišli. Už mám len 3 škaredé a sprosté susedy z druhej strany izby, z ktorých jedna pravidelne trtkáva s tým svojim orangutanom štýlom, akoby som aj ja bol súčasťou.. Je mi z toho silno na grcanie keď si to predstavím, čo tam tí dvaja škaredí ludia robia..tuc tuc tuc tuc youporn môže ísť dopc...ble... keketi im asi kúpim rádio alebo nalepím na dvere odkaz, že mňa to naozaj nezaujíma, ked sa tam mastia do tých ošťaných rán. Ale späť ku opičiakom z Afriky, ktorí ma opustili. Ten malý šimpanz mi asi aj naozaj prirástol k srdcu, sem tam sme spolu aj srandy zažívali, mne osobne sa naozaj najviac páčili chvíle na chodbe, keď som mu ukazoval fuckera a on sa na tom smial jak taký buľko... Ale že sa ani nerozlúčili pred odchodom so svojími najlepšími susedmi, to im naozaj neodpustím. A možno ich urazili moje priateľské poznámky na ich osobu, ktoré tu nebudem zverejnovať, lebo by ma ešte niekto obvinil z podnecovania rasovej nenávisti, čo je samozrejme úplná blbosť, šak predsa cigáň jak černoch... No ale tak či tak situácia je taká jaká je, černoškovia sú pass a mne po nich zostane asik taká spomienka do budúcnosti, že silno zvážim, či budem mat niekedy malé detičky. Momentálne sa už teším len na pokoj, pivo, futbal a podobné veci v mojej postelke.. Minimálne dovtedy, dokedy neprídu skúšky na magistra...Čiže asi tak dva týždne.. YES !

Zivot ma bije kazdy den

Si zabil ! Alebo lepsie by bolo kebyze napisem : som zabil ! .. Sem tam mam aj take chutky veru ked sa ozve simpanzik od vedla, ale co sa stalo dneska, to uz je kava veru..Tak si idem pomaly off z izby do skoly na najsamlepsi predmet biogeokokotskugeografiu, zabuchnem za sebou dvere a samozrejme ten maly opiciak na mna cumi a sedi si na tej svojej rachotine na ktorej si to šuruje den co den po chodbe.. To by bolo este v pohode, sak som si uz aj zvykol konec koncov ale co ten maly sopel spravil...On normalne na mna vyplazil jazyk !!!!! toto tu este nebolo :D Doteraz som na nho vzdy vyplazoval pekne jazycek len ja ( konkretne 2 x – vzdy ked som siel na hajzel som ho pocastoval ) a to sa vzdy zdekoval a zaliezol do izby... A co ten akoze teraz spravil, no ako nechapal som, musel som uznat, že ma sundal dole jednoznacne.. Ani som sa nezmohol na ziadnu reakciu, len som siel teda prec ssmerom k vratnici a on este na drzofku si to šuroval za mnou normalne.. Som mu tak po tichucky vypicoval aby to zostalo len medzi nami chlapmi ale nereagoval slovne len svojim obvyklym HU BWEEE UUU a potom sa otocil a palil kaje lahsie nazad..Sa evidentne posral mlady ale sak my dvaja sme este neskoncili aby si on dovolil na mna vyplazovat ten svoj spatny jazyk. Uvidime, aky bude hrdina, ked ho raz zavesim na hak na dvere ich peknej izby...

No a inac ani nemam co napisat, zivot ide stale v starych kolajach, secky ludske hyeny len zavidia stale, este aj tych 5 korun v penazenke a smradlave trenirky a secky skusky spravene na prvykrat. Hatosovi asik zacala zas bejzbólova sezona lebo uz si zasek kuka shoty jak na zacatku zimneho semestra, tak to zas bude kopec srandy a kopec peknych milych slov na moju osobu, ked mu okomentujem ako pekne ten nadhadzovac hodil tu lopticku a tamten ako ju stylovo odpalil... Ozaj este bakalarka ma silno NEtrapi, naozaj asik budem plakat, že mam stale tych mojich az 10 slajdov..Ja som na tom v pohode to len setkym ostatnym to jebe s nou, ale sak nevadi, ked to ludi bavi, to je hlavne a predsa nie každý bude lezat pol dna v posteli jak ja, racej si bude robit pekne poznamky a citat knizky z kniznice a robit pekne farebne mapky v tych super geografickych programoch, ktoré ma vzdy tak neskutocne bavili...